Čo ma na hre priťahovalo? Ani neviem a viem zároveň. Hrám už tak dlho, že hranie sa stalo súčasťou a potrebou môjho života. Niekto má nejakého koníčka, niekto zasvätí svoj život práci, ja som si vybral hranie.

Priťahovala ma hlavne túžba vyhrať nad automatom, túžba poraziť jeho elektronický mozog a nezáležalo mi na sume, ktorú som musel v tomto nerovnom boji použiť. Lákala ma predstava, že pokorím niečo, čo iní považovali za istého víťaza. Keď sa mi to nedarilo, stúpala moja túžba po hre stále viac a viac, bez ohľadu na to, aké to bude mať dôsledky.

Hrať som začal zo zvedavosti. Ešte stále mám pred očami situáciu, kedy som po prvýkrát sedel pred automatom. Vtedy som v skutočnosti nehral ja, ale môj známy, ktorý ma presviedčal o tom, aby sme sa spolu zložili. Po hodine, počas ktorej som ako-tak pochopil, o čo ide, som mal zrazu v rukách dvojnásobok toho, čo som do hry dal. Niekoľko dní som nad tým premýšľal a potom som sa rozhodol, že to skúsim sám. A začalo sa mi dariť – asi som mal šťastie začiatočníka. Nešlo o veľké sumy, ale ja som zrazu chcel mať viac. Takže riadiac sa heslom risk je zisk som sa do toho pustil naplno.

A prečo som hral ku koncu? Ako som už písal, hranie je vo mne hlboko zakorenené. Ak mám nejaké peniaze, nedokážem ich použiť inak, ako hodiť ich do automatu. Neviem si predstaviť, že by som za ne kúpil niečo pre seba alebo pre svojich blízkych, pretože mi je ľúto použiť peniaze na takýto účel. Radšej vkročím do najbližšej krčmy, postavím sa k hraciemu automatu a všetko čo mám nahádžem doňho. Keď všetko prehrám, trápi ma svedomie, ale akonáhle znovu získam nejaké peniaze, výčitky sa stratia a ja zas stojím pri automate očarený blikajúcimi svetielkami a strachujúci sa, aby táto hra bola čo najdlhšia…

…chcel som mať veľké a rýchle peniaze. Podľa toho totiž posudzovali ľudia v mojom okolí šťastie iných. Ak mal peniaze, dom, auto, kvalitne sa obliekal, chodil na zahraničné dovolenky, bol považovaný za úspešného človeka. Pritom nikoho nezaujímalo, aký je pôvod jeho majetku. A ja som chcel byť ako oni. Chcel som byť šťastný. Nemôžem tvrdiť, že by som žil v nedostatku, ale chcel som mať oveľa viac. A chcel som to mať hneď. Nechcelo sa mi čakať niekoľko rokov, kým si nasporím na auto, byt a iné vymoženosti. V hre na automat som videl svoju budúcnosť. Stále som veril, že si budem môcť splniť svoje sny a budem šťastní, keď ma budú ostatní obdivovať, čo všetko mám. Šťastie som pokladal za niečo, čo môžem vymeniť za úctu, obdiv a závisť druhých ľudí…

…mal som veľa problémov a nedokázal som sa od nich ani nachvíľu odpútať. Stále som analyzoval, uvažoval…a tak som hľadal možnosť, ako sa aspoň nachvíľu problémom vyhnúť. Skoro vždy to bola hazardná hra na automatoch. Keď som hral, unikol som do sveta, kde ma neobťažovali problémy ani ľudia s nimi spojení. Vtedy som bol šťastný, prišiel útlm, na nič som nemyslel. Reálny život mi bol ukradnutý, cítil som sa výborne. Vtedy som mal len jeden problém – hrať čo najdlhšie. Postupom času sa počet takýchto únikov zvyšoval. Už som problémy neriešil, len som od nich unikal. Stratil som cit pre zodpovednosť voči sebe a svojim blízkym…

Zdroj: Anonym, Nehraj.sk

SPÄŤ NA SVEDECTVÁ